Čítaš moje myšlienky...

Ehm...vlastne nič. Len som chcela pozdraviť aaa....popriať dobré ráno:)

Pripadám si teraz ako nejaká nesmelá mladá žena z amerického romantického filmu, ktorej sa páči jeden týpek, ktorý je ubytovaný vo vedľajšej izbe v tom istom hotely ako ona, a ona takto po ránu dostala nápad ho zbaliť. Lenže v poslednej chvíli stratila guráž. Lenže ten muž sa na ňu pozrej, usmial sa, objal ju okolo ramien a...

Fajn, pozeram priveľa filmov!!! Musím s tým prestať! OMG!

Viete, v čom sa skrýva to tajomstvo úspechu? Každý americký film sa končí buď bozkom, alebo potleskom. Alebo aj bozkom, aj potleskom, keď všetci tlieskajú tým dvom, ktorí sa bozkávajú, a všetci im úprimne zo srdca želajú len samé šťastie na ich spoločnej ceste životom... Takýto film potom zväčša býva ocenený niekoľkými "naj", najčastejšie "najlepší film roka", "najpozeranejší film mesiaca", "hlavná hrdinka má najväčšie prsia" a podobne.

Pozrime sa pravde do očí: koho z nás ešte neomrzeli tie priblblé americké komédie, kde sa hlavnému hrdinovi stávajú všelijaké trapasy a všetci sa tam bláznivo rehocú, padajú na zem či hádžu po sebe čučoriedkovými koláčmi? Alebo tie presladené romantické filmy, kde si bohatý, pekný, inteligentný chlap hľadá cestu k nesmelej, prekrásnej, sexi Popoluške? Tak mňa teda určite. Kam sa podela tá stará dobrá klasika, inteligentý humor na úrovni, situácie z bežného života, keď aj na tých najstrastiplnejších situáciách sa vieme, síce trpko, ale zasmiať?  

Nech si hovorí kto chce, čo chce, už mám plné zuby šialených tancov a prehnaných grimás Jima Carryho (hoci je to dobrý "herec", trebárs Bruca Všemohúceho, Ace Venturu alebo Masku som pozerala celkom rada) a neprajných osudov dvoch mladých spriaznených dušičiek dvoch najkrajších ľudí na škole, ktorým nikto neželá šťastie, lebo v skutočnosti im závidia. Ale čo si vždy rada znovu pozriem, sú klasické české resp. československé, máličko čierne komédie, ktoré často nápadne nenápadne poukazujú na komickosť a zároveň tragickosť socializmu. Áno, sú to presne tie staré dobré Pelíšky ("Teď by mne zajímalo, kde udělali soudruzi z NDR chybu", "Řek´ sem pět a myslel sem deset!"), Obecní škola ("Rodiče, kteří chtějí vidět idiota, ať přijdou do ředitelny"), Kolja ("Tak velkej národ a neuměj H.", "Naš, vaš. Naš, krajšj!"), Dědictví ("Hezky voní, ta tvoje slivovice!"), Knoflikáři ("To neřeš!"), Limonádový Joe (z ktorého už viem všetky dialógy naspamäť, najradšej mám ten medzi Joem a Hogom-fogom: "Vždyť sem se neštítil ničeho proti vám!-Život je boj!-Vaši milenku jsem chtěl zneuctit!-Někdo holky, jiný vdolky... podepíšete?"), a jeden z naj je groteska Skřítek (tám nemám žiadnu obľúbenú hlášku, lebo je to nemý film:D ale nemá chybu). Ešte by som mohla vymenovávať ďalšie a ďalšie filmy, ktoré zalahodili môjmu zraku ale hlavne sluchu. A keď si niekto z vás pomyslí, že som zamrzla kedysi v glaciáli a len včera ma rozmrazili, a ešte stále neviem ísť s dobou, tak sa veľmi mýli. Pretože hoci s dnešnou módou ani trošku nesympatizujem, za tých 16 rokov, čo sa nachádzam na tejto planéte, som vážne ešte nenašla komédiu z inej krajiny, ktorá by mohla tromfnúť zbierku "našich", mojich najobľúbenejších...

No vidíte. A to som vám len chcela popriať Dobré ráno. :)